EU Ecolabel prelomil rekord: Česko napreduje, Slovensko Európska environmentálna značka EU Ecolabel má za sebou historický úspech – v Európe ju dnes nesie viac než 109 000 produktov a služieb.Kým Česká republika eviduje vyše 5 400 certifikovaných výrobkov, Slovensko zatiaľ len 15.Rozdiel, ktorý ukazuje, že udržateľnosť nie je len o politike, ale o aktívnom prístupe, inováciách a odvahe začať.á čo dobiehať Čo je EU Ecolabel a prečo rastie jeho význam EU Ecolabel je oficiálna environmentálna značka Európskej únie, udeľovaná produktom a službám, ktoré spĺňajú prísne ekologické kritériá – od zníženej spotreby energie a vody, cez recyklovateľnosť, až po obmedzenie škodlivých látok.Je dobrovoľná, no stáva sa novým štandardom kvality a konkurencieschopnosti. Rast záujmu o Ecolabel súvisí s európskymi stratégiami ako Green Deal či Circular Economy Action Plan. Podniky pochopili, že ekologický prístup už nie je „dobrovoľná zodpovednosť“, ale ekonomická výhoda – otvára nové trhy a zlepšuje reputáciu. Slovensko vs. Česko: rovnaká štartovacia čiara, iný výsledok Zatiaľ čo Česká republika eviduje podľa údajov Európskej komisie 5 408 produktov a služieb s EU Ecolabelom, Slovensko má aktuálne len 15. Tri hlavné dôvody rozdielu: Lepšia podpora a informovanosť v ČR – české Ministerstvo životného prostredia a regionálne agentúry aktívne pomáhajú firmám s procesom certifikácie. Väčšia dôvera spotrebiteľov – Ecolabel je v Česku známy a využívaný pri rozhodovaní o nákupoch. Silný segment malých a stredných podnikov – MSP sú v ČR nositeľmi väčšiny certifikácií. Na Slovensku systém zatiaľ funguje ticho, často bez väčšej komunikácie či prepojenia na verejné obstarávanie. A práve tam sa skrýva kľúčová príležitosť. Zdroj: European Commission – DG Environment, 2025 Zelené verejné obstarávanie: 14 % HDP ako nástroj zmeny V Európskej únii predstavuje verejné obstarávanie približne 14 % HDP.Ak by verejné inštitúcie – od škôl po nemocnice – systematicky vyberali produkty s Ecolabelom, dopad na plnenie klimatických cieľov by bol obrovský. Prečo by mali verejní obstarávatelia voliť označené produkty: Jednoduchšie overenie ekologických kritérií – šetrí čas aj administratívu. Transparentnosť – certifikát garantuje splnenie noriem EÚ. Podpora domácich výrobcov, ktorí získajú konkurenčnú výhodu pri európskych tendroch. Ecolabel ako investícia do budúcnosti Pre podniky je EU Ecolabel dôkazom kvality aj záväzku.Prináša: prístup na nové trhy lepšiu dôveryhodnosť u zákazníkov efektívnejšie využívanie zdrojov zníženie prevádzkových nákladov České firmy ukazujú, že udržateľnosť sa oplatí. Ich skúsenosť potvrdzuje, že ekologické inovácie sú motorom rastu – nielen morálnou voľbou. Šanca pre Slovensko: z čísla 15 spraviť príbeh rastu Slovensko má všetky predpoklady, aby sa dobiehajúci trend zmenil na vlastný úspešný príbeh.Kľúčom bude: vzdelávanie a propagácia medzi firmami štátna pomoc pri certifikačných procesoch začlenenie Ecolabelu do pravidiel verejného obstarávania spolupráca s ČR a výmena know-how Na štarte je málo hráčov – no práve to môže byť výhoda. Trh nie je nasýtený a kto vstúpi prvý, môže získať dlhodobý náskok. Záver: Nová éra udržateľnosti začína v praxi Rekordný rast EU Ecolabelu ukazuje, že Európa už nerozdeľuje rast a udržateľnosť – spája ich.Ak sa Slovensko pridá k tomuto trendu, môže nielen zlepšiť svoje čísla, ale aj zvýšiť hodnotu domácej produkcie, prilákať zelené investície a stať sa viditeľnou súčasťou európskeho príbehu zodpovednej ekonomiky. Zdroje European Commission – EU Ecolabel hits record numbers (2025) EU Ecolabel Catalogue – počty certifikovaných produktov European Commission – Green Public Procurement (GPP) European Green Deal – stratégia udržateľného rastu
Biodiverzita vstupuje do biznisu: nový ISO štandard mení pravidlá hry
Keď sa povie biodiverzita, mnohí si predstavia dažďové pralesy, ohrozené druhy či vymierajúce včely. No nové pravidlá zverejnené organizáciou ISO dávajú tomuto pojmu celkom nový rozmer – biodiverzita sa po prvýkrát stáva aj strategickou otázkou pre firmy. Čo prináša nový štandard ISO 17298:2025 Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO) práve zverejnila historicky prvý štandard, ktorý má firmám pomôcť zohľadňovať biodiverzitu vo svojom riadení a každodenných operáciách.Štandard s názvom“ISO 17298:2025 – Biodiversity – Considering biodiversity in the strategy and operations of organizations”prináša praktický rámec na to, ako firmy môžu: pochopiť závislosť svojho biznisu od prírody, vyhodnotiť riziká a dopady na biodiverzitu, určiť prioritné oblasti a ciele, a vytvoriť akčný plán pre ochranu a obnovu prírodných zdrojov. Ide o prelomový krok – biodiverzita sa prvýkrát dostáva na rovnakú úroveň ako klimatické, uhlíkové či energetické otázky. Prečo je to dôležité aj pre slovenské firmy Aj slovenské podniky – či už výrobné, stavebné, potravinárske alebo developerské – čoraz viac čelia tlaku z EÚ aj od obchodných partnerov.Smernice ako CSRD (Corporate Sustainability Reporting Directive) už vyžadujú, aby firmy reportovali aj svoje vplyvy na prírodu a ekosystémy. ISO 17298:2025 im teraz poskytuje jasný a uznávaný rámec, ako tieto témy uchopiť prakticky:ako ich merať, riadiť a komunikovať – nie len „napísať do reportu“. Firmy, ktoré sa začnú biodiverzite venovať systematicky, získajú: konkurenčnú výhodu pri verejných obstarávaniach a ESG hodnoteniach, lepšiu reputáciu u investorov a zákazníkov, a často aj nižšie riziko budúcich sankcií či environmentálnych konfliktov. Čo môže urobiť firma už dnes Zmapovať svoje väzby na prírodu – od spotreby vody, pôdy, surovín až po umiestnenie prevádzok. Identifikovať riziká a príležitosti – kde firma prírode škodí, ale aj kde môže prispieť. Zapojiť zamestnancov – školenia, „zelené dni“, projekty so školami či komunitami. Vytvoriť akčný plán – aj malý projekt (napr. zadržiavanie dažďovej vody či výsadba stromov) sa počíta. Komunikovať otvorene – zákazníci dnes chcú vidieť, že firma nekoná len „na papieri“. Slovensko má šancu nezmeškať vlak Na Slovensku máme bohaté prírodné zdroje, no zároveň vysoký tlak priemyslu, poľnohospodárstva a urbanizácie.Nový ISO štandard môže byť impulzom, aby firmy aj samosprávy prepojili environmentálne ciele s ekonomickými. Mnohé slovenské firmy už dnes využívajú ISO 14001, ISO 50001 či ESG rámce.ISO 17298:2025 sa stane ich logickým doplnkom – pomôže im premeniť „udržateľnosť“ z marketingového hesla na konkrétny plán pre ochranu života okolo nás. Zdroj: ISO Environmental Management / ISO TC 331Zverejnené: október 2025
Škótsko recykluje nielen odpad, ale aj ekonomiku – a zarába na tom miliardy
Škótsko zverejnilo ekonomickú „inventúru“ obehového hospodárstva. Kľúčový záver: obehové odvetvia (opravy, opätovné použitie, recyklácia, remanufaktúra či prenájom) už dnes vytvárajú odhadovaných 7,11 mld. GBP hrubej pridanej hodnoty (GVA) a podporujú 81 447 pracovných miest (cca 4,4 % zamestnanosti) – dáta za rok 2021. Čo presne štúdia meria Report State of the Circular Economy pre Zero Waste Scotland pripravili Eunomia a výskumníci z University College London. Autori vychádzajú z rámca European Circular Economy Monitoring Framework a prvýkrát kvantifikujú „cirkulárnu“ GVA pre škótsku ekonomiku.Podľa zistení ide približne o 4,7 % celkovej škótskej GVA (resp. ~ 3,9 % HDP pri započítaní offshore ropy a plynu). Ktoré aktivity k tomu najviac prispievajú „Cirkulárne“ pracovné miesta sú rozptýlené naprieč ekonomikou – od servisov a opráv, cez recyklačné prevádzky, triedenie a spracovanie materiálov, až po návrh výrobkov (ekodizajn), zdieľané služby a prenájom.Štúdia zdôrazňuje, že ide o pracovné modely náročné na prácu, ktoré predlžujú životnosť výrobkov a obnovujú materiály. Prečo je to dôležité práve teraz Škótsko vníma cirkulárnu transformáciu ako strategickú ekonomickú príležitosť – nie iba ekologickú nevyhnutnosť.V čase, keď sa mení štruktúra priemyslu (napr. transformácia rafinérie Grangemouth na zelené palivá a chemikálie), je cirkularita jedným z pilierov „just transition“ – spravodlivej transformácie regiónov a pracovných miest. Obmedzenia a metodické poznámky Autori otvorene priznávajú, že ide o prvé komplexné vyčíslenie s metodickými limitmi (napr. riziko dvojitého započítania v dodávateľských reťazcoch či porovnateľnosť s inými regiónmi).Napriek tomu ide o dôležitý benchmark, ktorý umožňuje sledovať vývoj v čase a lepšie cieliť politiku. Čo si z toho môžu zobrať slovenské firmy a samosprávy Opravy a repasy sa vracajú do módy. Servisy, renovácie a predĺženie životnosti (B2B aj B2C) môžu byť reálnym zdrojom tržieb a nových služieb – od IT a elektro až po stavebné komponenty. Materiálové toky = nový cash-flow. Triedenie a lokálne zhodnocovanie materiálov (plasty, kovy, bioodpady, textil) znižuje náklady, ale najmä otvára priestor na predaj druhotných surovín. Ekodizajn a popredajné služby. Už vo fáze návrhu produktu myslieť na rozoberateľnosť, modularitu a spätný zber; následne speňažiť servis, prenájom či „product-as-a-service“. Meranie prináša rozpočet. Kto dokáže kvantifikovať prínosy (úspory materiálu/energie, pracovné miesta, GVA), má silnejšie argumenty pri obhajobe projektov pred vedením, bankou či v grantových výzvach. Regionálna politika. Rovnako ako v Škótsku, lokálne priemyselné parky a zelené huby môžu spájať samosprávy, zberové firmy, spracovateľov a výrobcov – výhoda najmä pre menšie mestá a obce. Rýchla inšpirácia pre samosprávy „Obecný cirkulárny audit“ – mapovanie tokov odpadu a nákladov, identifikácia rýchlych úspor (oprava/repas majetku, kompost, bioodpady, stavebný odpad). Zdieľané služby: obecná dielňa / repair-hub (záhradná technika, elektro), knižnica vecí, komunitná kompostáreň. Verejné obstarávanie: preferencia repasovaných zariadení, cirkulárnych materiálov, zmluvy s KPI (životnosť, opraviteľnosť, dostupnosť náhradných dielov). Škótsky report poskytuje politikom aj biznisu konkrétne čísla: cirkulárne aktivity dnes generujú miliardy výstupov a desaťtisíce pracovných miest.Pre krajiny, ktoré so zavádzaním obehovej ekonomiky váhajú, je to jasný signál – cirkularita nie je iba „nice-to-have“, ale hospodárska príležitosť s merateľnými efektmi. Použité zdroje Zero Waste Scotland – State of the Circular Economy (základné zistenia: GVA 7,11 mld. GBP; 81 447 pracovných miest). (Zero Waste Scotland) letsrecycle.com – prehľad výsledkov a metodiky (Eunomia + UCL; podiel ~4,7 % GVA). (letsrecycle.com) Circular Online – spravodajské zhrnutie (GVA 7,11 mld. GBP). (Circular Online)
Z obnoviteľných zdrojov vyrábame najmenej v EÚ – a práve preto môžeme získať najviac
Hoci dnes patríme medzi krajiny s najnižším podielom obnoviteľných zdrojov energie v EÚ, práve to otvára nový priestor pre inovácie, regionálny rozvoj a energetickú nezávislosť. Keď slabé čísla odhaľujú silný potenciál Podľa údajov Eurostatu za druhý kvartál 2025 vyrobilo Slovensko z vody, vetra a slnka najmenej elektriny v celej Európskej únii. Tento fakt môže znieť negatívne — no zároveň ukazuje, že potenciál rastu je obrovský. V roku 2024 tvorili obnoviteľné zdroje (OZE) na Slovensku približne 24 % z celkovej výroby elektriny, čo bolo historické maximum. Z tohto podielu väčšinu zabezpečujú vodné elektrárne, nasledované biomasou a solárnou energiou. Veterná energia je u nás stále takmer nevyužitá – pod 0,2 %.V porovnaní s priemerom EÚ, kde OZE pokrývajú takmer tretinu spotreby, má Slovensko pred sebou veľký priestor na rozvoj. Nie je to znak neúspechu, ale príležitosť začať efektívnejšie investovať, inovovať a spájať regióny cez projekty, ktoré prinesú čistú energiu bližšie k ľuďom. Kde sú prekážky, tam sú aj riešenia Rozvoj OZE u nás brzdia najmä štyri oblasti, ktoré sa však dajú postupne zmeniť: Legislatíva a povoľovacie procesy Dlhé povoľovacie konania a zmeny v zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) môžu spomaliť nové veterné či solárne projekty. Európska únia však odporúča urýchlenie procesov pre tzv. akceleračné zóny – teda oblasti, kde sa obnoviteľné projekty schvaľujú rýchlejšie a s menšou byrokraciou. Nedostatočná sieťová infraštruktúra Rozšírenie prenosových a distribučných sietí je kľúčové. OZE sú decentralizované – vyrábajú energiu na viacerých miestach, preto je potrebné, aby elektrická sieť vedela energiu flexibilne prijímať a presúvať tam, kde ju treba. Slabšia diverzifikácia zdrojov Kým hydroenergetika má u nás dlhú tradíciu, vietor a slnko sú stále na začiatku. Slovensko má pritom vhodné podmienky pre malé veterné turbíny, komunitné solárne elektrárne či strešné systémy pre domácnosti a verejné budovy. Nedostatok informácií a podpory pre samosprávy Mnohé obce by chceli investovať do obnoviteľných riešení, no často nevedia, kde začať – chýbajú im dáta, kapacity aj metodická pomoc. Práve tu vzniká priestor pre spoluprácu medzi štátom, odborníkmi a lokálnymi iniciatívami.Aj preto vznikajú iniciatívy ako TerraWise, ktoré pomáhajú samosprávam premeniť tieto plány na konkrétne kroky a projekty. Obrovská príležitosť pre Slovensko Ak by sa Slovensko v najbližších rokoch zameralo na systematickú podporu obnoviteľných zdrojov, prínosy by boli nielen ekologické, ale aj ekonomické: Zníženie nákladov na energiu – lokálna výroba znižuje závislosť od externých dodávateľov. Energetická bezpečnosť – menšia zraniteľnosť voči výpadkom alebo cenovým šokom. Nové pracovné miesta – výstavba, servis a digitalizácia sietí prinesú prácu do regiónov. Regionálny rozvoj – menšie mestá a obce môžu získať nové zdroje príjmov. Moderný imidž krajiny – rozvoj OZE je súčasťou ESG stratégie aj klimatických cieľov EÚ. Európska únia sa zaviazala, že do roku 2030 bude aspoň 42,5 % energie pochádzať z obnoviteľných zdrojov. Slovensko má podľa svojho Národného energetického a klimatického plánu (NEKP) dosiahnuť 19,2 % podiel v konečnej spotrebe energie. Tento cieľ je síce realistický, no len vtedy, ak sa projekty skutočne rozbehnú. Každý krok sa počíta To, že Slovensko dnes patrí medzi krajiny s najnižším podielom veternej a solárnej energie, nie je dôvod na rezignáciu. Je to signál, že máme pred sebou otvorené dvere.V čase, keď technológie zlacňujú, financovanie je dostupnejšie a environmentálne ciele sú jasné, sa práve teraz rozhoduje o tom, či túto šancu využijeme. Budúcnosť našej energetiky sa netvorí na konferenciách, ale v regiónoch, na strechách škôl, fabrík a domovov.Ak začneme krok po kroku – efektívne, odborne a s dlhodobou víziou – Slovensko môže premeniť svoje „posledné miesto“ na štartovaciu čiaru novej éry čistej energie. Kľúčové zdroje Eurostat (2025) – údaje o podiele OZE v celkovej výrobe elektriny v EÚ. IEA – Slovak Republic: Energy Policy Review 2024 Energie-portal.sk (2024) – prehľad vývoja podielu OZE v slovenskej energetike. Národný energetický a klimatický plán SR 2021–2030 (MH SR) Euki.de (2024) – Community Energy in Slovakia: Challenges and Opportunities
Nová éra v uhlíkovom účtovníctve: ISO a GHG Protocol spájajú sily
V oblasti merania a vykazovania emisií skleníkových plynov nastáva historický míľnik. Dve najvýznamnejšie globálne inštitúcie – ISO (International Organization for Standardization) a GHG Protocol – oznámili strategické partnerstvo, ktorého cieľom je vytvoriť jednotný a harmonizovaný súbor medzinárodných štandardov pre uhlíkové účtovníctvo. Prečo je to dôležité? Doteraz existovalo viacero paralelných rámcov – ISO normy (napr. ISO 14064 alebo ISO 14067) a metodiky GHG Protocol (Corporate Standard, Scope 2, Scope 3). To viedlo k fragmentácii, zbytočným duplicite a často aj k neporovnateľným výsledkom. Nový spoločný prístup má priniesť: Jednotný rámec pre všetky firmy a organizácie po celom svete, Zjednodušené vykazovanie uhlíkovej stopy pre podniky, Lepšiu porovnateľnosť dát – čo je kľúčové pre investorov, regulátorov aj zákazníkov, Prepojenie s európskou a globálnou legislatívou – vrátane základnej línie ISSB (International Sustainability Standards Board). Čo to znamená pre firmy? Pre spoločnosti bude vykazovanie uhlíkovej stopy prehľadnejšie a jednoduchšie. Nebude nutné rozhodovať sa medzi ISO alebo GHG Protocolom – vznikne jeden spoločný, medzinárodne uznávaný štandard. To znamená, že: menšie podniky získajú jednoduchší prístup k spoľahlivému meraniu a reportingu, väčšie firmy zlepšia transparentnosť voči investorom, obchodným partnerom a verejnosti, obce a mestá budú mať jasný rámec, ako systematicky sledovať a znižovať svoju uhlíkovú stopu. Čo zatiaľ nie je jasné Zatiaľ nepoznáme presný harmonogram, kedy budú nové normy plne zavedené. Proces harmonizácie môže chvíľu trvať a je potrebné, aby bol otvorený a transparentný. Objavujú sa aj otázky, či sa pri hľadaní kompromisu nezníži prísnosť pravidiel. Naša perspektíva v TerraWise Ako environmentálni konzultanti na Slovensku vnímame túto zmenu veľmi pozitívne. Pre klientov to znamená: menšiu administratívnu záťaž, jasnejší rámec pri realizácii energetických auditov, uhlíkových reportov a ESG stratégií, lepšiu prípravu na prichádzajúce európske regulácie. Pretože udržateľnosť je cestou, nie cieľom, vítame každý krok, ktorý robí túto cestu pre firmy a obce jednoduchšou a zrozumiteľnejšou. Zdroj: GHG Protocol – ISO and GHG Protocol announce strategic partnership ISO – Press release on ISO & GHG Protocol partnership
IKEA ukazuje, že udržateľnosť je biznisová stratégia budúcnosti
Slovo udržateľnosť sa v poslednom desaťročí používalo často – niekedy až ako marketingový doplnok. Firmy sa radi prezentovali ako „zelené“, ale za sloganmi často chýbali konkrétne výsledky. Dnes je situácia iná. Udržateľnosť sa stáva základnou súčasťou biznisu. A dôvod je jednoduchý: prináša nielen ekologické, ale aj ekonomické benefity. Od imidžu k výsledkom Trh aj regulácie tlačia firmy k väčšej transparentnosti. Spotrebitelia už nestačia pekné slogany – očakávajú dôkazy. Investori si čoraz častejšie všímajú ESG ukazovatele pri hodnotení firiem. A čo je najdôležitejšie: zelené riešenia sú dnes aj ekonomicky výhodné. Menej plytvania znamená nižšie náklady. Obnoviteľné zdroje znamenajú menšiu závislosť od volatility cien energií. A efektívne hospodárenie s materiálmi prináša inovatívne produkty. IKEA ako dôkaz Pozrime sa na konkrétny príklad: IKEA. Za posledných 5 rokov sa jej podarilo znížiť uhlíkové emisie o 24 %. V tom istom období však zaznamenala rast tržieb o 30 %. To je presne ten moment, ktorý mení hru. Už to nie je „buď planéta, alebo profit“. IKEA ukazuje, že udržateľnosť a rast idú ruka v ruke. Nová téma pre predstavenstvá Dlhé roky bola udržateľnosť „zaparkovaná“ v oddelení CSR. Dnes sa však stáva témou, ktorú riešia priamo predstavenstvá. Prečo? Regulačné riziká: nové klimatické ciele a legislatíva tlačia firmy do zmeny. Reputačné riziká: generácia Z a mileniáli sa rozhodujú, koho podporia podľa hodnotového nastavenia firiem. Finančná výhoda: banky a investori čoraz viac zvýhodňujú udržateľné projekty. Odvážni lídri preto vnímajú udržateľnosť ako jadro stratégie budúcnosti – nie ako vedľajší projekt. A čo ďalej? Sme len na začiatku. Ak dnes firmy hľadajú, kde urobiť prvé kroky, odpoveď je jednoduchá: začať merať, kde sme, a nastaviť si reálne ciele. Každý krok sa počíta – či už ide o energetickú efektívnosť, cirkulárne hospodárstvo alebo transparentné reportovanie. Budúcnosť bude patriť tým, ktorí udržateľnosť nevnímajú ako prekážku, ale ako príležitosť na rast a inovácie. Udržateľnosť už dávno nie je „buzzword“. Je to stratégia, ktorá rozhodne o tom, kto bude na trhu o 10 rokov silnejší. IKEA je len jeden z príkladov, ale podobných príbehov pribúda každý mesiac. Ako to pekne pomenoval expert na digitálnu transformáciu a udržateľnosť Tom Raftery: firmy, ktoré sa k tejto výzve postavia čelom, si budujú nielen lepšiu značku, ale aj odolnejší a úspešnejší biznis. Zdroje: IKEA Sustainability Report Tom Raftery: LinkedIn
Španielsko hovorí dosť: Povinné reportovanie emisií ako nový štandard v boji proti klimatickej kríze
Klimatická kríza už dávno nie je len hrozbou budúcnosti. Španielsko to pocítilo na vlastnej koži – vlny horúčav, ničivé požiare, povodne a suchá stáli krajinu miliardy eur. Poškodená infraštruktúra, zničené úrody, zdravotné riziká pre obyvateľov. Náklady rastú a varovania vedcov sa menia na tvrdú realitu. A tak sa Madrid rozhodol konať. Nový Plán klimatickej núdze prináša prelomové opatrenie: povinné reportovanie emisií uhlíka pre veľké firmy a verejné inštitúcie. Nie odporúčania, nie ciele v budúcnosti – ale záväzné pravidlá s jasnými termínmi. Podľa odborníkov ide o jeden z najambicióznejších krokov v Európe, ktorý môže zmeniť nielen komunikáciu firiem o ich environmentálnych dopadoch, ale aj reálne správanie ekonomiky. Čo presne Španielsko zavádza? Základom je Královský dekrét 214/2025, ktorý postupne zavádza: Od 2026: Povinné hlásenie Scope 1 (priame emisie) a Scope 2 (energia, teplo). Od 2028: Aj Scope 3, teda celý dodávateľský reťazec. Plány znižovania emisií na päť rokov s povinným zverejnením. Súčasťou plánu je aj 32 miliárd eur na podporu solárnej energie, zeleného vodíka a čistých technológií. Kto sa musí pripraviť? Zákon sa týka všetkých podnikov s: viac ako 250 zamestnancami, obratom nad 40 miliónov eur, alebo aktívami nad 20 miliónov eur. Okrem toho aj verejné inštitúcie a organizátori veľkých podujatí. V Španielsku sa to dotkne približne 4 000 subjektov. Prečo je to dôležité? Ekonomické škody – klimatické katastrofy stoja miliardy, prevencia je lacnejšia. Transparentnosť – povinné reportovanie zabráni greenwashingu a prinesie porovnateľné dáta. Investície a inovácie – firmy s nižšou uhlíkovou stopou získajú výhodu pri dotáciách a zákazkách. Súlad s EÚ – pravidlá sú prísnejšie než európska smernica CSRD. Výzvy pre firmy Zber dát z celého dodávateľského reťazca, najmä pre Scope 3. Výber metodiky (napr. GHG Protocol, ISO 14064). Personálne a finančné náklady na IT nástroje a školenia. Riziko sankcií pri nedodržaní pravidiel. Príležitosť, nie len povinnosť Mnohé firmy v tom vidia byrokraciu, ale povinné reportovanie môže priniesť aj úspory, lepšiu efektivitu a konkurenčnú výhodu. Transparentnosť o emisiách zaujíma investorov, zákazníkov aj partnerov. Tí, ktorí začnú včas, získajú prístup k „zeleným“ fondom a verejným zákazkám. Čo to znamená pre Európu? Otázka znie: Kto bude nasledovať? To, čo dnes zavádza Španielsko, môžu zajtra prebrať ďalšie krajiny. Pre Slovensko či Česko by to znamenalo veľký posun – od dobrovoľných ESG reportov k povinným a kontrolovateľným údajom. Kto zareaguje včas, nebude len plniť regulácie, ale môže získať ekonomickú výhodu. Posledné varovanie prírody Suchá, búrky, extrémne teploty – to nie sú vzdialené hrozby, ale realita, ktorá ovplyvňuje životy, ceny potravín, zdravie aj bezpečnosť. Španielsko vysiela jasný signál: ak neznížime emisie dnes, zajtra zaplatíme násobne viac. Budeme čakať, kým nás kríza donúti, alebo začneme konať skôr? Zdroje ESG News – Spain Makes Carbon Reporting Mandatory in New Climate Emergency Plan Linklaters – Spain requires large companies to report their carbon footprints and develop GHG emissions reduction plans Climatiq – Spain’s mandatory carbon reporting: What you need to know about Royal Decree 214/2025
Len 35 % cieľov udržateľného rozvoja je na dobrej ceste: Správa OSN vyzýva na okamžitú akciu
OSN nedávno zverejnila Správu o cieľoch udržateľného rozvoja za rok 2025 a jej zistenia sú znepokojivé. Desať rokov po prijatí Agendy 2030 je pokrok vo väčšine oblastí buď príliš pomalý, alebo úplne stagnuje. Kde sa nachádzame dnes Podľa správy: Len 35 % cieľov je na dobrej ceste – z toho 18 % je úplne splnených alebo na správnej trajektórii a 17 % vykazuje mierny pokrok. Takmer polovica ukazovateľov postupuje príliš pomaly alebo stagnuje. 18 % cieľov sa dokonca zhoršilo oproti stavu v roku 2015. Najväčšie neúspechy sú v regiónoch zasiahnutých konfliktami, kde vojny, klimatické šoky a ekonomické krízy zničili desaťročia pokroku. Kritické oblasti, na ktoré sa treba zamerať Generálny tajomník OSN António Guterres upozornil na šesť kľúčových prechodov, ktoré môžu zvrátiť negatívny trend: Vzdelávanie – Každé dieťa musí mať prístup ku kvalitnému vzdelaniu, čo je základom pre inovácie a rast. Potravinové systémy – Je nutné riešiť hlad, podporovať malých poľnohospodárov a zabezpečiť cenovú dostupnosť potravín. Prístup k energii – Udržateľné a dostupné zdroje energie sú nevyhnutné pre rozvoj. Digitálna inklúzia – Internet a technológie musia byť dostupné pre všetkých, aby sa znížila digitálna priepasť. Klíma a biodiverzita – Riešenie klimatickej krízy a ochrana prírody sú otázkou prežitia. Pracovné miesta a sociálna ochrana – Investície do dôstojných pracovných miest a sociálnej bezpečnosti sú kľúčom k odstráneniu chudoby. Správa zdôrazňuje, že zakaždým, keď vyvedieme ženu z chudoby alebo poskytneme deťom prístup k vzdelaniu, vytvárame multiplikatívny efekt pre celé hospodárstvo a spoločnosť. Prečo konať teraz Popri sociálnych a environmentálnych výzvach čelíme aj finančnej kríze: len nízko- a strednepríjmové krajiny vynakladajú ročne rekordných 1,4 bilióna dolárov na splácanie dlhov, čo znižuje prostriedky na rozvoj a klimatické opatrenia. Ak však spojíme verejné aj súkromné investície, posilníme medzinárodnú spoluprácu a zameriame sa na tieto šesť prechodov, cieľ udržateľného rozvoja do roku 2030 je stále dosiahnuteľný. Výzva na akciu Nasledujúcich päť rokov rozhodne o tom, či naplníme víziu Agendy 2030, alebo sa vzdialime od jej cieľov ešte viac. Ako uviedla správa: „Ciele udržateľného rozvoja zostávajú na dosah, ale iba ak budeme konať rozhodne a okamžite.“ Teraz je čas konať – každý krok smerom k inkluzívnejšiemu, spravodlivejšiemu a udržateľnejšiemu svetu sa počíta. Zobraziť správu OSN 2025
Vedeli ste, že tehly môžu zachraňovať včely? Mestá nachádzajú spôsoby, ako žiť v súlade s prírodou
Včely patria k najdôležitejším opeľovačom na našej planéte. Ich úloha pri zabezpečení potravy a udržiavaní biodiverzity je neoceniteľná. Bohužiaľ, mestská zástavba ich prirodzené prostredie čoraz viac zužuje. Mesto Brighton & Hove vo Veľkej Británii preto prišlo s netradičným riešením – od 1. apríla 2020 musí mať každá nová budova vyššia ako 5 metrov zabudované takzvané bee bricks (včelie tehly). Čo sú Bee Bricks? Bee bricks sú špeciálne tehly s malými dutinami, ktoré napodobňujú prirodzené úkryty pre samotárske včely. Tieto včely nežijú v úľoch, ale hľadajú malé štrbiny a dutiny, kde môžu bezpečne klásť vajíčka. Vďaka bee bricks môžu nájsť takéto miesta priamo v mestskom prostredí. Spolu s včelími tehlami sa v Brightone požadujú aj hniezdne boxy pre vtáky, najmä pre rýchliky (swifts), ktoré v moderných budovách často strácajú miesta na hniezdenie. Prečo to zaviedli? Myšlienku priniesol mestský poslanec Robert Nemeth v roku 2019 ako súčasť väčšej snahy o podporu biodiverzity v urbanizovanom prostredí.Odvtedy sa bee bricks stali povinnou súčasťou novostavieb a mesto si od tohto kroku sľubuje viac príležitostí pre opeľovače a vtáky priamo v srdci mesta. Výhody a možné problémy Výhody: vytváranie nových hniezdnych priestorov pre opeľovače a vtáky zvýšenie povedomia o potrebe ochrany biodiverzity nízke náklady a jednoduchá implementácia pri výstavbe Kritika a výhrady odborníkov: niektoré druhy včiel potrebujú hlbšie dutiny, než poskytujú bee bricks bez dostatočného množstva kvetov a potravy v okolí môže byť ich prínos obmedzený ak sa dutiny neudržiavajú, môže vzniknúť riziko parazitov alebo plesní niektorí ekológovia varujú, že samotné tehly nestačia – je potrebná komplexnejšia podpora prírody Inšpirácia pre naše mestá? Bee bricks sú síce len malým krokom, no ukazujú, že mestské plánovanie a ochrana prírody môžu ísť ruka v ruke. Pre Slovensko by podobné opatrenia mohli byť cestou, ako podporiť opeľovače a vtáctvo aj v urbanizovaných oblastiach. Kombinácia architektonických riešení s výsadbou kvetov, zelenými strechami a ďalšími prvkami by mohla priniesť citeľný rozdiel pre biodiverzitu a kvalitu života v mestách. Brighton & Hove ukázali, že aj malé architektonické detaily môžu priniesť veľký prínos pre prírodu. Hoci bee bricks samy osebe problém poklesu biodiverzity nevyriešia, môžu byť začiatkom širšej diskusie o tom, ako môžu mestá žiť v harmónii s prírodou.
Udržateľnosť a svet
Pravdy a lži o svetovej udržateľnosti.„Prečo máme byť v EÚ udržateľnejší, keď Čína…?“ Túto otázku počúvam často. Znie logicky — veď Čína je najväčší emitent CO₂. Ale jednoduchá skratka „Čína nerobí nič“ je nepravda. Kto sa pozerá detailne na dáta a trendy, uvidí, že Čína za posledné roky urobila obrovský posun v čistej energetike, doprave, cirkulárnej ekonomike aj v kontrole metánu.Zároveň platí, že pretrvávajú aj ťažké dilemy (uhlíkové elektrárne, regionálne rozdiely, politické riziká).Realita je zložitejšia — a práve preto je dôležité držať si v Európe tempo, nie cúvať. Čistá energia: rekordy na rekordy Koniec roku 2024 priniesol zlom: kapacita „novej energie“ (solár, vietor, biomasa) v Číne presiahla kapacitu uhlia.Inštalovaná čistá kapacita dosiahla cca 1 450 GW, pričom rástla ~27 % ročne počas 14. päťročnice. V apríli 2025 veterné a solárne zdroje vyrobili viac než štvrtinu elektriny v krajine — historický mesiac. Doprava: elektrická revolúcia z výrobných liniek V roku 2024 rástol predaj elektrických áut v Číne takmer o 40 % medziročne a od júla 2024 mesačne predbiehal klasické autá.Podiel za rok sa približoval k 50 %. Domáci ekosystém (batérie, výroba, softvér) ťahá aj export a regionálnu adopciu. Uhlík a regulácia: trh s emisiami naberá objem Národný ETS už nekryje len energetiku: v roku 2025 sa rozširuje aj na oceľ, cement a hliník — spolu +1 500 firiem a približne +3 mld. ton CO₂e do pokrytia (asi 5 % globálnych emisií).Prvé zúčtovanie je naplánované do konca 2025 (za emisie 2024). Odpady, plasty a cirkulárna ekonomika Čína od 2020–2025 postupne zakazuje jednorazové plasty (slamky, príbory, obaly) a stanovila ciele na obmedzenie používania v mestech o 30 % do 2025.Paralelne beží 14. päťročnica pre cirkulárnu ekonomiku s cieľmi pre recykláciu zdrojov a batérií. Triedenie odpadu: po povinnom triedení v Šanghaji (od 2019) klesli toky na skládky a spaľovne;v roku 2021 mesto odklonilo 54 % odpadu (z 21 % v 2018).Triedenie je dnes povinné v ~300 mestách s pokrytím 82,5 % domácností. Methane matters: rýchle zníženie krátkodobého otepľovania ína prijala Národný akčný plán pre metán (11/2023) a sprísňuje pravidlá pre úniky z uhoľných baní (nové bane okamžite, existujúce do 2027).Metán je krátkodobo extrémne silný plyn — znižovanie má rýchly klimatický efekt. Zelené pásy a výsadba V roku 2024 pribudlo cca 4,45 mil. ha nových lesov a zlepšené boli 3,22 mil. ha trávnatých plôch; lesnatosť krajiny prekročila 25 %.Dlhodobé programy (napr. „Zelený múr“) vytvárajú ochranné pásy proti dezertifikácii. …a teraz poctivo aj tie tiene Uhlie ešte nepovedalo posledné slovo: napriek spomaleniu schvaľovaní v 2024 sa v Q1 2025 znovu povolilo ~11,3 GW novej uhoľnej kapacity; štrukturálna zotrvačnosť je silná. Politická neistota a regionálne rozdiely v implementácii vedia spomaliť tempo reforiem.No napriek tomu dáta ukazujú, že trajektória smeruje k skoršiemu vrcholu emisií a rýchlemu rozmachu čistej energie. Čo z toho plynie pre firmy v EÚ? Konkurenčný tlak: Ak bude Čína masívne lacniť zelené technológie (od batérií po elektrolyzéry), európske firmy musia inovovať, nie brzdiť regulácie. Dodávateľské reťazce: Zákazníci a banky tlačia na nízkouhlíkový tovar — ESG a dekarbonizácia už nie sú „dobré mať“, ale podmienka prístupu ku kapitálu a trhom. Regulačná istota: V EÚ je jasné smerovanie (CBAM, CSRD, Taxonómia). Kto investuje do efektivity a nízkych emisií dnes, získa nižšie náklady zajtra. Reputácia a predaj: Transparentný ESG reporting a reálne znižovanie emisií sa pretavujú do vyššej marže aj lojality zákazníka. Mýtus „Čína nič nerobí“ je nepresný. Pravda je, že Čína masívne investuje a škáluje zelené riešenia — hoci paralelne udržiava bezpečnostnú sieť v podobe uhlia.Pre Európu to nie je argument spomaliť, ale dôvod zrýchliť: byť efektívnejší, transparentnejší a konkurenčnejší. Udržateľnosť nie je pretekom v morálke, ale v schopnosti budovať odolné a ziskové podniky v novom energeticko-priemyselnom cykle.TerraWise ti s tým rada pomôže — od stratégie, cez dáta a reporting, až po praktické úspory energie u teba vo výrobe a logistike.
