Desaťročia diplomatických rokovaní, stovky summitov a tisíce strán záverov Európskej rady. Napriek tomu sa Európskej únii dlhé roky nedarilo presvedčiť všetky členské štáty, aby výraznejšie investovali do vlastnej obrany.
Potom prišla tvrdšia rétorika z Washingtonu — a tempo zmien sa zrazu výrazne zrýchlilo.
Ak chceme pochopiť, ako dnes funguje geopolitická moc, stačí sa pozrieť na jednu jednoduchú vec: obranné výdavky NATO.
Sľub, ktorý Európa plnila pomaly
V roku 2014 sa krajiny NATO dohodli, že budú na obranu vynakladať minimálne 2 % svojho HDP. Tento cieľ mali splniť do roku 2025.
Realita však bola pomalšia.
Ešte v roku 2023 — teda deväť rokov po prijatí záväzku — tento cieľ stále neplnilo viac než dve tretiny členských štátov aliancie. Európske inštitúcie pravidelne upozorňovali na potrebu posilniť obranu, publikovali správy a vyzývali vlády na zmenu.
Výsledky však prichádzali postupne a pomaly.
Situácia sa začala meniť až v momente, keď Spojené štáty začali hovoriť o bezpečnosti v oveľa tvrdšom tóne. Americkí predstavitelia opakovane upozorňovali, že bez väčších európskych investícií do obrany môže byť dlhodobá rovnováha v NATO neudržateľná.
Summit NATO, ktorý posunul latku vyššie
Na summite NATO v Haagu v roku 2025 sa objavil návrh, ktorý by ešte krátko predtým mnohí analytici považovali za veľmi ambiciózny: postupne zvýšiť obranné výdavky až na 5 % HDP do roku 2035.
Podľa návrhu by:
-
3,5 % HDP smerovalo priamo na vojenské výdavky
-
1,5 % HDP by išlo na infraštruktúru, kybernetickú bezpečnosť a obranný priemysel
Pre veľké európske ekonomiky by takýto krok znamenal desiatky miliárd eur dodatočných investícií ročne.
Diskusia o tomto návrhu ukázala jednu dôležitú vec: bezpečnostná politika Európy sa začína meniť rýchlejšie než v minulosti.
Partnerstvo Washington – Jeruzalem
Popri debate o NATO sa výrazne mení aj geopolitická dynamika na Blízkom východe.
Izraelský premiér Benjamin Netanyahu patrí medzi lídrov, ktorí sa v posledných rokoch snažia budovať veľmi úzke vzťahy so Spojenými štátmi.
Ich spolupráca vysiela do sveta jasný signál: geopolitika sa vracia k tvrdšej forme realpolitik.
Bezpečnostné otázky — najmä iránsky jadrový program — sa dostali do centra medzinárodnej politiky. Washington aj Jeruzalem opakovane deklarujú, že nedovolia Iránu výrazne posilniť vojenské kapacity, ktoré by mohli destabilizovať región.
Pre Európu je to citlivá situácia.
Mnohé európske krajiny sa totiž dlhodobo snažili udržiavať s Teheránom diplomatické vzťahy a podporovali multilaterálne dohody o jadrovom programe.
Silná ekonomika, slabšia geopolitika?
Táto situácia otvára širšiu otázku o úlohe Európskej únie vo svete.
EÚ je bezpochyby ekonomická veľmoc.
-
má približne 450 miliónov obyvateľov
-
patrí medzi najväčšie ekonomiky sveta
-
disponuje rozsiahlym diplomatickým aparátom
Napriek tomu však mnohí analytici upozorňujú na paradox:
Európa má obrovskú ekonomickú silu, ale v geopolitických otázkach často koná pomalšie a menej jednotne.
Dôvodom je najmä samotná štruktúra rozhodovania.
Mnohé zásadné zahraničnopolitické rozhodnutia vyžadujú konsenzus všetkých členských štátov, čo môže proces výrazne spomaliť.
Práve preto sa čoraz častejšie diskutuje o potrebe väčšej strategickej autonómie Európy.
Čo z toho vyplýva pre menšie krajiny
Pre krajiny ako Slovensko má tento vývoj konkrétne dôsledky.
Slovenskí predstavitelia už naznačili podporu zvyšovaniu obranných výdavkov v rámci NATO, pričom diskusia sa pohybuje okolo kombinácie približne 3,5 % HDP na obranu a ďalších investícií do bezpečnostnej infraštruktúry.
Ide o reakciu na širší trend:
svet sa postupne presúva od čisto multilaterálnych štruktúr k pragmatickejším bezpečnostným alianciám.
V takom prostredí je čoraz ťažšie spoliehať sa výlučne na ochranu spojencov bez vlastného príspevku.
Nová geopolitická realita
To všetko naznačuje jednu širšiu zmenu.
Globálna politika sa zrýchľuje.
Rozhodnutia, ktoré kedysi vznikali po rokoch diplomacie, dnes často prichádzajú v priebehu mesiacov. Bezpečnosť, energetika aj ekonomika sa čoraz viac prepájajú.
Pre Európu to znamená výzvu:
ak chce zostať relevantným globálnym hráčom, bude musieť reagovať rýchlejšie, jednotnejšie a strategickejšie než doteraz.
A práve o tom je dnešná geopolitika.
zdroje
-
NATO – Defence Expenditure of NATO Countries Report (2024–2025)
https://www.nato.int -
Reuters / AFP – NATO allies discuss increasing defence spending targets
https://www.reuters.com -
Al Jazeera – Analysis of Netanyahu–US relations and regional security dynamics
https://www.aljazeera.com
