Cirkulárna ekonomika sa stáva novým štandardom podnikania
Európska ekonomika stojí na prahu zásadnej transformácie. Nie je poháňaná len klimatickou politikou alebo environmentálnymi ambíciami. Hlavným dôvodom sú zdroje, konkurencieschopnosť a geopolitika.
Každý rok sa v Európskej únii vyhodia materiály, zariadenia a produkty v hodnote stoviek miliárd eur – a väčšina z nich sa už nikdy nevráti späť do ekonomiky. Tento model je čoraz menej udržateľný nielen ekologicky, ale aj ekonomicky.
Práve preto Európska komisia pripravuje Circular Economy Act, legislatívu, ktorá má zásadne zmeniť spôsob, akým firmy navrhujú produkty, pracujú s materiálmi a riadia životný cyklus výrobkov. Návrh zákona sa očakáva v roku 2026 a jeho cieľ je ambiciózny: zdvojnásobiť mieru využívania druhotných materiálov v EÚ na približne 24 % do roku 2030.
Dnes sa totiž do ekonomiky vracia iba približne 12 % materiálov, ktoré Európa spotrebuje.
To znamená, že väčšina zdrojov sa po použití jednoducho stratí.
Prečo EÚ tlačí cirkulárnu ekonomiku práve teraz
Za novou legislatívou nie je len environmentálna politika. Existujú tri silné ekonomické dôvody.
Prvým je nedostatok surovín.
Mnohé materiály potrebné pre energetiku, elektroniku alebo elektromobilitu – napríklad lítium, kobalt alebo vzácne kovy – sú čoraz strategickejšie. Európa je pritom vo veľkej miere závislá od ich dovozu.
Druhým dôvodom je geopolitika.
Dodávateľské reťazce surovín sú koncentrované najmä v Číne, Afrike alebo Latinskej Amerike. Európska únia sa snaží znižovať svoju závislosť tým, že bude viac pracovať s materiálmi, ktoré už v ekonomike existujú.
Tretím faktorom je konkurencieschopnosť.
Firmy, ktoré dokážu pracovať so zdrojmi efektívnejšie, budú menej citlivé na cenové výkyvy surovín a budú mať stabilnejšie dodávateľské reťazce.
Cirkulárna ekonomika sa tak postupne stáva súčasťou novej priemyselnej stratégie Európy.
Čo prinesie pripravovaný Circular Economy Act
Pripravovaná legislatíva nemá byť len ďalšou recyklačnou smernicou. Európska komisia ju koncipuje ako systémový rámec pre celý životný cyklus produktu.
Zákon má stáť na niekoľkých kľúčových pilieroch.
Jednotný trh pre druhotné suroviny
Dnes rôzne členské štáty interpretujú pojem „odpad“ odlišne, čo komplikuje obchod s recyklovanými materiálmi. Nové pravidlá majú vytvoriť jednotný európsky trh pre sekundárne suroviny.
Ekodizajn produktov
Firmy budú musieť navrhovať produkty tak, aby sa dali opravovať, renovovať alebo recyklovať. Jednorazové riešenia budú čoraz viac pod tlakom regulácie.
Transparentnosť materiálov
Digitálny pas produktu, ktorý sa postupne zavádza v rámci nariadenia o ekodizajne, umožní sledovať zloženie výrobkov, ich opraviteľnosť či recyklovateľnosť.
Minimálny podiel recyklovaných materiálov
Pre niektoré produkty sa očakávajú požiadavky na minimálny obsah druhotných materiálov.
Circular Economy Act bude zároveň prepojený s ďalšími európskymi politikami, napríklad:
- Ecodesign for Sustainable Products Regulation (ESPR)
- Packaging and Packaging Waste Regulation (PPWR)
- Critical Raw Materials Act
Spolu vytvárajú legislatívny rámec, ktorý postupne mení fungovanie európskeho priemyslu.
Slovensko: rýchly rast, ale stále nízka cirkularita
Pre Slovensko predstavuje cirkulárna ekonomika veľkú výzvu, ale aj príležitosť.
Podľa údajov Eurostatu patrí Slovensko medzi krajiny, ktoré v posledných rokoch zaznamenali jedno z najrýchlejších zlepšení cirkularity v EÚ. Miera využívania druhotných materiálov sa zvýšila približne o 7 percentuálnych bodov medzi rokmi 2015 a 2024.
To je pozitívny trend.
Absolútna úroveň však zostáva nízka. Odhady naznačujú, že na Slovensku sa do ekonomiky vracia približne okolo 5 % materiálov, čo je výrazne pod európskym priemerom.
Slovensko zároveň stále čelí problémom:
- vysoký podiel skládkovania odpadu
- slabší trh so sekundárnymi surovinami
- pomalšie zavádzanie cirkulárnych biznis modelov
Práve tieto oblasti budú v nasledujúcich rokoch pod silnejším tlakom európskej legislatívy.
Repasovanie a nové cirkulárne biznis modely
Jedným z najpraktickejších príkladov cirkulárnej ekonomiky je repasovanie techniky (refurbishment).
Mnohé zariadenia – notebooky, smartfóny alebo servery – majú reálnu životnosť oveľa dlhšiu než ich typický firemný cyklus používania. Po troch až štyroch rokoch sa často vyradia, aj keď sú stále funkčné.
Repasovanie umožňuje tieto zariadenia:
- otestovať
- opraviť
- opätovne uviesť na trh
Tým sa výrazne predlžuje ich životný cyklus a zároveň sa znižuje dopyt po nových primárnych surovinách.
Takéto modely – reuse, refurbishment, remanufacturing alebo product-as-a-service – môžu byť pre firmy nielen ekologickým riešením, ale aj zaujímavou obchodnou príležitosťou.
Budúcnosť podnikania je čoraz viac cirkulárna
Circular Economy Act je signálom, že ekonomika sa postupne presúva od modelu spotreby k modelu správy zdrojov.
V tejto novej ekonomike nebude najväčšou výhodou to, kto dokáže vyrobiť najviac.
Ale ten, kto dokáže najlepšie pracovať s tým, čo už existuje.
Firmy, ktoré začnú pracovať s cirkulárnymi modelmi dnes, môžu získať náskok pred konkurenciou. Tie, ktoré budú čakať na poslednú chvíľu, budú zmeny dobiehať pod výrazne väčším tlakom.
Jedno je už dnes jasné:
cirkularita sa z environmentálnej témy mení na základnú ekonomickú stratégiu Európy.
Zdroje
- European Commission – Circular Economy Action Plan
https://environment.ec.europa.eu/strategy/circular-economy_en - Eurostat – Circular material use rate in the EU
https://ec.europa.eu/eurostat - European Environment Agency – Circular economy indicators
https://www.eea.europa.eu
