„Zelená hrôza z Bruselu“, „koniec normálneho života“, „zdražovanie na každom kroku“ – to sú len niektoré z pomenovaní, ktoré sa v posledných rokoch skloňujú v súvislosti s Európskym zeleným dohovorom. Nebolo by však lepšie zistiť, čo sa za touto „zelenou obludou“ skutočne skrýva, než podliehať panike? Poďme spoločne oddeliť fakty od fikcie a pozrieť sa na to, čo Green Deal naozaj znamená pre náš každodenný život.
Čo je vlastne tá "Zelená obluda" z Bruselu?
Ak ste čakali sci-fi príbeh, musím vás sklamať. Európsky zelený dohovor, známy tiež ako Green Deal, je v skutočnosti strategický plán EÚ prijatý v decembri 2019. Jeho hlavným cieľom je, aby Európa do roku 2050 dosiahla klimatickú neutralitu – jednoducho povedané, aby neprodukovala viac skleníkových plynov, než dokáže z atmosféry odstrániť.
Nejde len o environmentálny projekt pre „ekologických nadšencov“, ale o komplexnú hospodársku stratégiu reagujúcu na reálne výzvy 21. storočia. Ak by sme to prirovnali k rodinnému rozpočtu – nie je to bláznivé míňanie na „zelené hračky“, ale skôr dlhodobá investícia do nového, úspornejšieho kotla, ktorý nás časom zbaví závislosti od drahého plynu.
Kľúčové ciele a oblasti Green Dealu 🎯
- Dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 a zníženie emisií skleníkových plynov aspoň o 55% do roku 2030 (oproti úrovniam z roku 1990)
- Energetická transformácia smerom k čistejším zdrojom a väčšej energetickej efektívnosti
- Modernizácia priemyslu pre obehovú ekonomiku a inovácie
- Renovácia budov pre lepšiu energetickú účinnosť
- Udržateľná mobilita a dopravné systémy
- Stratégia „Z farmy na stôl“ pre udržateľnejšie potravinové systémy
- Ochrana ekosystémov a biodiverzity
- Znižovanie znečistenia vody, pôdy a ovzdušia
Zelené mýty s červenou kontrolkou
- Mýtus 1: „Brusel nám zakáže autá!“
- Realita: Vaše súčasné auto vám nikto nezoberie a do garáže nepríde eurokomisar s kľúčmi od elektromobilu. Green Deal počíta s tým, že od roku 2035 by sa mali predávať len nové vozidlá s nulovými emisiami. Staršie autá so spaľovacími motormi môžu jazdiť ďalej a trh s ojazdenými vozidlami zostane nedotknutý. Je to podobné, ako keď sme v minulosti prešli od kotlov na uhlie k plynovým – nešlo o okamžitú výmenu, ale postupnú transformáciu.
- Mýtus 2: „Poľnohospodári prídu o prácu a skončíme o hlade!“
- Realita: Stratégia „Z farmy na stôl“ nechce zrušiť farmy, ale podporiť udržateľnejšie poľnohospodárstvo. Áno, zahŕňa to znižovanie používania pesticídov a hnojív, ale zároveň ide o zvýšenie podpory pre ekologické poľnohospodárstvo, lepšie podmienky pre zvieratá a spravodlivejšie odmeňovanie farmárov. Zmeny majú byť postupné a sprevádzané finančnou podporou. Ide skôr o evolúciu než revolúciu.
- Mýtus 3: „Všetko dramaticky zdražie!“
- Realita: Áno aj nie. Niektoré náklady môžu krátkodobo vzrásť, ale dlhodobo má Green Deal priniesť úspory. Investície do energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov znižujú závislosť od fosílnych palív, ktorých ceny značne kolíšu (ako sme videli počas energetickej krízy). Podľa analýz EÚ môže transformácia energetiky do roku 2050 ušetriť až 100 miliárd eur ročne. Na jednoduchom príklade: lepšie zateplený dom znamená vyššiu počiatočnú investíciu, ale nižšie účty za energie po celé desaťročia.
- Mýtus 4: „Green Deal je len bruselský diktát“
- Realita: Každé opatrenie prechádza štandardným legislatívnym procesom EÚ, kde majú členské štáty (vrátane Slovenska) silné slovo. Nie je to ako nariadenie z centrály do pobočiek – skôr ako spoločná stratégia, na ktorej sa dohodli lídri členských krajín. Každá krajina má možnosť ovplyvniť konkrétnu podobu legislatívy a prispôsobiť implementáciu svojim špecifickým podmienkam.
- Mýtus 5: „Zelená transformácia pripraví státisíce ľudí o prácu“
- Realita: Niektoré pracovné miesta skutočne zaniknú (podobne ako kedysi zanikli miesta pre lampárov či telegrafistov), ale celkovo má transformácia potenciál vytvoriť viac pracovných miest, než zruší. Podľa odhadov EÚ môže do roku 2030 vzniknúť až milión nových pracovných miest v odvetviach ako obnoviteľná energia, stavebníctvo (najmä renovácie budov) či obehové hospodárstvo. Pre regióny najsilnejšie zasiahnuté prechodom (napr. uhoľné oblasti) je pripravený Mechanizmus spravodlivej transformácie s rozpočtom 55 miliárd eur.
Prečo vôbec potrebujeme "zelenú transformáciu"?
- Klíma sa reálne mení – čoraz častejšie extrémne poveternostné javy (povodne, suchá, vlny horúčav) majú hmatateľné ekonomické a sociálne dôsledky
- Energetická bezpečnosť – Pandémia a vojna na Ukrajine ukázali, aké rizikové je spoliehať sa na dovoz fosílnych palív z nestabilných regiónov, a preto energetická bezpečnosť nie je utópia, ale nevyhnutná reakcia na klimatickú krízu, rastúce ceny energií a geopolitické riziká (napr. závislosť aj od Ruska).
- Konkurencieschopnosť – USA, Čína, Japonsko a ďalšie krajiny masívne investujú do zelenej transformácie; ak Európa nezaberie, riskuje zaostávanie
- Zdravie nás všetkých – znečistenie ovzdušia spôsobuje v EÚ približne 400 000 predčasných úmrtí ročne
Pragmatická transformácia, nie utópia
Európsky zelený dohovor nie je utopický sen ekologických aktivistov ani machiavelistický plán na zničenie priemyslu. Je to pragmatická reakcia na reálne výzvy, ktorým čelíme. Áno, transformácia nebude jednoduchá ani bezbolestná, ale jej prínosy – čistejšie životné prostredie, menšia energetická závislosť, nové pracovné príležitosti a inovatívnejšia ekonomika – stoja za to.
Diskusia o Green Deal by mala byť založená na faktoch, nie na strašení a dezinformáciách. Namiesto toho, aby sme sa báli „zelenej obludy“, skúsme v nej vidieť príležitosť pre modernizáciu, ktorá môže priniesť konkurenčnú výhodu pre Európu vo svete, ktorý sa nezadržateľne mení.
V TerraWise veríme, že zodpovedné podnikanie a zdravé životné prostredie idú ruka v ruke. Naša vízia je jednoduchá: Svet, kde zodpovedné podnikanie vedie k lepšiemu životnému prostrediu.
